Leonov otec spácha samovraždu len preto, že nedokázal dosť jasne vidieť, kde je jeho úloha vodcu ľudu, že sa dal do služieb ľudu ako jednotlivec, že vládol iba sám, a to s najplnším presvedčením, že robí dobre, ale práve preto sa dopúšťal chýb, práve preto sa jeho revolučný rozlet v praxi polámal o desivé hrany, aké v ňom vykresalo nekritické vedomie moci. A tento mement je ohnivou výzvou, ktorá smeruje k jednému poznaniu: socialistický politik sa nesmie dať strhnúť vlastnou mocou k osobnému rozhodovaniu o ľuďoch, o ich práci, o celom spoločenskom procese, ale musí hľadať cesty k takému chápaniu svojho poslania, aké zaznieva v slovách starého profesora Domanieckeho k Leonovi: doba žiadala obrodu hnutia, Leonov čin by bol neskôr vykonal niekto iný, lebo zmyslom socialistického človeka nie je
