V tomto románe Erenburg pravdivo zachytil tienisté stránky NEP-u. V zapadnutej moskovskej štvrti odhalil ukrutnú idylu lásky. Ukrutnú preto, lebo je nasiaknutá „krvou vrahov a samovrahov, krvou nevinných“. Zobrazil typy ničomné a odporné, ktoré hynú vo vlastnom bahne.
