Zofia Nalkovska kriticko-realistickou metódou podáva neobyčajne výstižnú analýzu poľských spoločenských pomerov po druhej svetovej vojne. Vykreslila veľa postáv, bystro, pôvodne a pravdivo odpozorovaných zo života horných vrstiev povojnového Poľska, novej buržoáznej elity. Podobne ako postavy dôstojníkov, mimoriadne plasticky zobrazuje i Teréziu Hennertovú, ktorá nie je vlastne ani schopná ozajstej lásky, pretože si predovšetkým stráži ako oko v hlave lenivý prepychový život.
